MADE IN

Zamysleli ste sa niekedy nad tým odkiaľ sú veci ktoré máte? Napríklad tričko čo radi nosíte alebo sako na svadbu či nábytok v byte čí auto ktorým každý deň jazdíte do práce. Na väčšine týchto vecí je napísaný pôvod vo forme nápisu „MADE IN...“ Lenže tento nápis klame.

Zoberme si také seko. V luxusnom obchode vám o ňom povedia len toľko, že bolo vyrobené v Bangladéši, pretože to je napísane na vysačke. Lenže odkiaľ je bavlna? Kde bolo šité? Ak sa nad tým zamyslite a zapátrate dosť hlboko zistíte napríklad toto. Gombík bol vyrobený v Číne z plastu ktorý Európa predala ako odpad na recykláciu. Bavlna bola vypestovaná v Indii a v jednje z Azijských krajín z nej bola utkaná látka a v ďalšej ušitý oblek. Než sa oblek dostal do obchodu všetky jeho časti nacestovali po celom svete viac kilometrov ako väčšiná z nás za celý život. Nechceli by ste vedieť viac o veciach ktoré kupujete? Prečo kupujete značkové veci? Pretože čakáte kvalitu o ktorej nás ubezpečuje nápis MADE IN GERMANY alebo podobný ktorý má v názve krajinu ktorá má dobrú povesť. To ale nieje pravda. Napríklad vo Vranove nad Topľou sa vyrábajú polokošele a tričká nemenovanej prestýžnej značky. Tieto tričká majú všetko, dokonca aj logo na prednej strane. Jediné čo im chýba je tá vnútorná nášivka s nápisom MADE IN a pokynmi ako tričko prať a žehliť. Tieto skoro hotové tričká sa zabalia a odvezú do Talianska. Tam sa na ne našije nášivka s nápisom MADE IN ITALY. Odrb ako sviňa. Spotrebiteľ však nič netuší a zaplatí za tričko desiatky eur.
A čo také zemiakové lupienky? Kde boli vypestované zemiaky na ne? Kde boli nakrájané, upražené a zabalené? Rád by som to vedel, vy nie?
Je to ale možné?

V dnešnom počítačovom svete určite áno. Všetko by sa dalo zaznamanávať a nakoniec vytlačiť na obal výrobku. Ibaže by potom výrobcovia museli robiť jeden obal pre jednu krajinu a nie jeden obal pre 5-10 krajín. Pri veľkých veciach akými sú napríklad autá, elektronika a podobne by mohli pomôcť počítačové chipy. Niektorý by mohli povedať, že chipi sa dajú hacknuť, zfalšovať a prepísať. Tu by mohla pomôcť blockchain technológia. Napríklad firma VeChain pracuje na chipe ktorý Vám povie kde výrobok bol, pri akej teplote bol prepravovaný a podobne. Táto technológia ale prioritne vznikla aby zabránila kopírovaniu slávnych značiek ako Prada, BMW a podobne. Nebolo by ale ťažké implementovať ju do každeho výrobku na svete.
Je len na spotrebiteľovi aby sa dožadoval informácii o pôvode produktov ktoré nakupuje. Ak to budú spotrebitelia vyžadovať budú výrobcovia nútený začať tieto informácie na výrobkoch uvádzať. Je to hudba budúcnosti ale možno sa toho dožijeme.